Bol veľkým milovníkom zvierat. Okrem psov, mačiek, zajacov, korytnačiek a vtáčikov rôzneho druhu, vlastnil tri krásne papagáje. Ich klietka bola umiestnená pri vchode do domu, takže si všetky návštevy ešte pred otvorením vchodových dvier vypočuli netradičné privítanie typu :
Hola, Buenos días…Hola, que tal – que tal? Rainbow, Paco a Domingo škriekali zvučnou španielčinou a patrili do rodiny šejka, žijúceho v Španielsku. Boss sa prebúdzal okolo jedenástej, zvyčajne už v
pokročilom štádiu podráždenosti a nespokojnosti. Za zvukov klasickej hudby zvykla slúžka po – ma – ly odhŕňať najprv jeden a potom druhý záves, kontrolovať počet mega švábov, na ktoré ešte večer pred tým nastražila pasce a jedy rôzneho druhu a následne hlásiť stav mŕtvych a ešte trepotajúcich sa
jedincov. To ráno však bolo iné. Boss vstal na rovné nohy a poď ho rovno na prechádzku okolo domu, skontrolovať čo a ako so záhradníkmi, šoférmi, ochrankármi, kuchármi a tak… / Zamestnával 51 ľudí, ktorí sa starali o pohodlie jeho vlastné a tiež jeho štyroch detí.
„The little tour“ však skončil hneď za vchodovými dverami. Pri pohľade na troch operencov vykonávajúcich monotónne knísavé pohyby, skrsla v ňom milosrdná myšlienka otvoriť ich väzenie a nechať im voľnosť trochu sa poprechádzať po dvore…
Záhradník klietku otvoril a vytiahol papagájov von, na asfaltovú plochu v blízkosti zaparkovaných áut. No čo tie úbohé stvorenia nerobili od radosti! Dva rýchle zmätené kroky a… akýsi pokus o vzlet, mierny rozbeh…roztiahnuté krídla…odlepenie sa od zeme a pristátie. Žiaľ, neboli zvyknuté lietať… alebo zabudli?, ich nadváha im to nedovolila? Neviem… zjavne nemali najmenšiu šancu vzdialiť sa, či dokonca opustiť vzdušný priestor šéfovho bydliska. Bolo to komické aj tragické zároveň. Boss to vôbec nebral ako tragikomédiu! Poriadne sa rozhneval, vyplavený adrenalín v krvi zatemňoval postupne jeho zmysly. Zúril a kričal : „You stupid! Stupid birds!! So you wanted to fly??? You wanted to escape from me? I will show
you what you will get!Damn idiots!“
….a zavolal veterinára….a rozkázal pristrihnúť im krídla…. a rozkázal strihať viac, viac, ešte viac!
Až kým Rainbow, Paco a Domingo nevyzerali ako čudá, ako výtvory sochára abstraktných
diel, žalostné, smutné, spotvorené.
„Yeeah! Now you fly stupid! Fly! Come on! Why don ´t you, eh?!“

Šokované a vydesené papagáje zrejme v duchu rýchlo oľutovali možnosť „slobodného pohybu“. Fyzickými prejavmi demonštrovali svoje emocionálne rozpoloženie jednoznačne. Stres im spôsobil vnútornú triašku a …áno, hnačku. Bolo to všade! Asfaltová plocha okolo áut sa neuveriteľne rýchlo dopĺňala o nové kôpky. B.B však pôsobil pokojne, dokonca šťastne. Bol víťaz. On, pán nad životmi iných, ak nie nad životmi ľudskými, aspoň nad tými vtáčími. Tlieskal rukami ako malý chlapec, bakuľou postrkával nemotorné telá papagájov a lusknutím prstov si objednal mentolový čaj s dvojitou dávkou cukru.
Záhradníci medzičasom odpratávali kalamitu z dvora, čistili a dezinfikovali zasiahnuté miesta, vložili papagájov späť do klietky a tú ešte prekryli saténovou plachtou. Vraj, aby držali zobáky. Boss čakal na svoj čaj prechádzaním sa po záhrade a kontrolou jej osvetlenia. V ten deň bolo príšerne horúco. Rozhodol sa, že si svoj obľúbený nápoj bude sŕkať v tieni salónu. Ako však vstupoval do dverí… – hooops ! šmykol sa na jednej zo spomínaných kôpok, rozhodil rukami, chrbát sa mu nebezpečne prehol vzad, nohy hľadali pôvodnú stabilitu. Pohotový ochrankár stále striehnuci na kroky šéfa, zachytil jeho pád do svojich vypracovaných ramien. Boss to
rozdýchal, nič vážne sa nestalo.
Celé som to sledovala z okna svojej izby. Opäť som sa uistila, že bolo dobré, DOBRÉ a UŽITOČNÉ vrátiť sa po 12 rokoch na toto miesto. Stále sa mám čo učiť. Nejde len o Arabský jazyk, ktorý tak milujem, hudbu a kultúru Arabského sveta, ide skôr o to, aké poznania mi to prinieslo pre život. Mnohé. To, ktoré vyplynulo z dnešného príbehu znie:
Ak si neprajný, dusí ťa závisť a zloba, ak vedome ubližuješ človeku, zvieraťu a hoci aj stromu či kvetu,
– máš problém! Všetko sa ti vráti s dvoj násobnou silou, všetko sa ti raz … niekde…. zráta…:)